„Konečne dlhý con“, pomyslela som si. Keď sa už mám cestovať z ďalekého východu, tak nech mám čas zvyknúť si na nové prostredie. 26. 8. 2010 okolo 13:00 som vystúpila z vlaku na stanici Český Těšín a duševne sa pripravovala na pešiu túru.
Riadiac sa heslom „kto nič nerobí, nič nepokazí“ nemám v úmysle opisovať niektoré možno nevydarené alebo nedotiahnuté veci, pretože aj tak som presvedčená, že organizátori takej veľkej akcie, ako bol tento megacon, urobili všetko, čo bolo v ich silách. Iste, bolo by čo menovať, ale v konečnom dôsledku to bol vydarený con a zvlášť úspešný pre slovenský fandom.
Viete si predstaviť, aké by to bolo, keby ste sa ocitli na mieste, kde sa stretnú v jednom čase všetky postavy z kníh, ktoré ste čítali, a z filmov, ktoré ste videli? Mne sa to stalo. Vstúpila som do Bratislavského Istropolisu a ocitla sa na zraze všetkých postáv z mojich obľúbených príbehov. Festival Anime, mangy a japonskej kultúry spolu s výstavou hier navštívilo v priebehu dvoch dní 5843 fanúšikov. Tak sa 12. a 13. marec 2010 stal rekordným tretím ročníkom medzinárodného festivalu Anime show a druhým ročníkom Game expo.
Všetci, ktorí sa nezúčastnili tohoročného (alebo ktoréhokoľvek iného Fénixconu), môžu ľutovať. Chcete vedieť, ako bolo? Bolo fantasticky do posledného zlatého pierka dvadsaťpäťkrát reinkarnovaného operenca. V Brnenskom hoteli Slovan sa v prvý decembrový víkend uskutočnilo stretnutie priaznivcov fantastiky, sci-fi a hororu, tentokrát v duchu apokalypsy ako hlavnej dejovej a barovej línie.
Známa slovenská maliarka Martina Pilcerová prináša krátku fotoreportáž z tohoročného Comic Conu, ktorý sa konal 23. – 26. júla v San Diegu. Veríme, že vás fotografie naladia a povzbudia k hľadaniu prostriedkov, ako sa dostať na Comic Con 2010 ;-)
Tri dni Istroconu a Comics Salónu 2009 boli pre niekoho hektické, pre iného fascinujúce a pre ďalšieho možno nudné. Na jednom sa ale zhodujú všetci: Mnohí návštevníci, hostia a udalosti boli predovšetkým pastvou pre oči a objektívy fotoaparátov. Niekoľko dôkazov prináša malá fotoreportáž Tona Stiffela.
Máte klaustrofóbiu? Alebo agorafóbiu? Naháňa vám hrôzu už len pomyslenie na nedostatočný percentuálny obsah kyslíka vo vzduchu? Ježia sa vám chlpy pri predstave neadekvátne odhalených ženských nôh? Tak to ste minulý víkend určite strávili schúlení pri knižke či pri sledovaní obľúbeného seriálu. A tak vám treba. Lebo my ostatní sme boli na Istrocone.
Počasie bolo prevažne pekné, prírodné kúpalisko Kuchajda blízko – v čom vidím nespornú výhodu Istropolisu pred…SÚZ-ou. Tri bodky znamenali/znamenajú, že som si nikdy nedokázal presne zapamätať význam skratky. Stredisko účelových zariadení – tento výraz podľa mňa neznamená NIČ – nejakého ministerstva, druh ktorého som vždy zabudol. Nad Istropolisom nemusím premýšľať, nemusím ho hľadať v spleti Horského parku kdesi kopcu za bokom. Aký je nepekný, taký je pohodlný. Veľká budova v širšom centre mesta, priamo na významnom komunikačnom uzle, Trnavskom mýte.
Keďže po druhýkrát na tom istom mieste, šiel som naisto. Areál dopravnej školy uprostred sídliska s krásnym, čistým, na kúpanie vhodným Košuteckým jazierkom. Človek sa chvíľočku cíti ako doma – až kým sa po príchode na izbu nevyzuje, nezačne vetrať, nevybehne si umyť ruky a potom zistí, že prievan zabuchol dvere na guľu s kľúčmi zastrčenými zvnútra.
Keď sa naskytne príležitosť, netreba váhať. Keď bola na stránke Fantázie vyhlásená súťaž o lístky na Festival fantazie, neváhala som. A keď som ich vyhrala, vtedy som už váhať naozaj nemohla. Zložila som kufor zo skrine, zbavila ho prachu, nahádzala doň pár vecí a hurá do Chotěboře!
V dňoch 24. – 26. apríla 2009 sa na Strednej dopravnej škole na Kvačalovej ulici v Bratislave uskutočnil festival venovaný slovanskej kultúre a dejinám Slavcon 2009. Ako vždy v (pre účastníkov, nie organizátorov) príjemnej nenáhlivej atmosfére.
Ako spomienku na Istrocon 2008 vám prinášame krátke ukážky schopností prispievateľa tejto stránky Augustína „Gugu“ Sokola a prispievateľa časopisu Fantázia – Alexandra „Šaňa“ Schneidera.
Prvý decembrový víkend sa po Brne opäť motalo viac fantastov ako v iné dni. Nemal to na svedomí ani mohutný vianočný stromček v strede námestia, ani množstvo drevených stánkov s domácimi pochutinami či ručne vyrobenými ozdobami. Lákadlom bolo niečo oveľa väčšie a pritom nehmatateľné. Išlo o dvadsiate tretie medzinárodné stretnutie priateľov, nepriateľov, bardov, elfov, dobových kurtizán, sparťanov, hradných dám, lomiželezov, čarodejníc, manga postavičiek, ľudí so zabudnutými kostýmami a ľudí, ktorí doposiaľ ostali „nekostýmovaných“, s pozitívnym vzťahom k fantastike, sci-fi, hororu, hrám, moderným technológiám, k podobnému spôsobu života a k mačkám. Oranžový Fénix, ktorý lietaval nad vstupnou halou v hoteli Avanti, síce nenašiel cestu do hotelu Slovan, ale jeho prívrženci áno.
Nultý ročník akcie sa konal druhého decembra v príjemný jarný deň v Šamoríne.
Šamorín je maďarské mestečko na Slovensku. Medzi jeho najvýznačnejšie turistické atrakcie patria centrum zemiakov a stredisko jabĺk a mnoho iných zaujímavostí, ktoré sme nezhliadli, lebo naše kroky v útrobách autobusu viedli na šamorínske predmestie zvané Mliečno.
Chcem sa podeliť o emócie, ktoré vo mne vyvolal Comics salón/Istrocon 2007. Emócie, ktoré prišli ex post. Som nasratý.
Tajomná knižka Dušana Fabiana, ktorú som komerčne chcel nazvať prvým slovenským hororom, ale mi odborníci na žánre temnejšieho charakteru dali najavo, že ide zasa iba o temnú fantasy (smrk), bola pokrstená na Comics salone. V českej verzii, v sobotu 16.9 popoludní. Vonku ešte bolo svetlo, ale iba také relatívne, lebo…sa práve prihnali oblaky, začalo pršať o dosť silnejšie. Stromy nad Súzou sa ohýbali vo vetre, škrípali konármi, zem praskala, vyhárali z nej poklady a prepadávali sa do nej záhradní trpaslíci, vzduch zhustol natoľko, že holuby s otlakmi na krídlach klesali dolu ako vetcho operené sivé padáčiky.
Invocatio elementalium
Slnko svieti, voda láka a v takej horúčave pivo i radler rýchlejšie chytá – proste, v lete to odjakživa tak býva, že zo zdanlivo šibnutého nápadu sa vykľuje pozoruhodne romantické dobrodružstvo. A čože by to už bolo za scifistu, keby žil a bavil sa iba ako konvencie kážu? Realizačnému tímu občianskeho združenia Explózia chuti a jeho prívržencom sa minulú nedeľu podaril nevšedný kúsok. Reportáž o tejto udalosti vám prináša Lucia “Nefertiti” Droppová. (Alexandra Pavelková)
Jarné stretnutie slovenských sci-fi klubov na Vartovke, ktoré sa tohto roku konalo v dňoch 19. – 21.5. priaznivcom žánra ako novinku predstavovať netreba. Koná sa už pekných pár rôčkov v príjemnom prostredí hvezdárne na Vartovke kúsok za Banskou Bystricou.
Na Eurocone v Kyjeve sa mi páčilo tak, že som sa takmer nevrátil a emigroval na Ukrajinu. Chcel som sa stať priekopníkom hrdinov osternov, mužom, čo tvrdošijne a cieľavedome kráča na východ.
Preto som cestou späť prezieravo stratil pas. Lenže Ukrajina má také prísne imigračné zákony, že som neprešiel zdravotnou prehliadkou, a tak som bol spolu s 28 knihami vyexpedovaný na Slovensko…kde si liečim komplexy menejcennosti písaním reportáže o Eurocone.
Keď som sa obzrel za tohtoročným Starconom, nadobudol som dojem, že reportáž nenapíšem.
Nadobudol som dojem, že som nadobudol len dojmy. Nič…nič…čo by mohlo zaujímať širší okruh čitateľov. Lebo nie som žurnalista, iba taký pobehaj, čo väčšmi hľadí na seba a do seba než na svet a potom vidí, čo nevidno a nevidí, čo vidno. Ale…napokon, načo opakovať veci zjavné? Venujme sa radšej tým, ktoré my zjavujeme. Veru, veru – a tak i budem v ďalšom robiť.
Predstavte si, že sa ubytujete v cudzom štáte, cudzom hoteli plnom cudzích ľudí, avšak vy sa ani omylom ako cudzinec necítite.
To bol Fénixcon…
Tak stalo sa v prvý júlový takmerletný víkend, že v Chotěboři, prívetivom mestečku na severovýchode Čiech, zišlo sa množstvo ľudí s podivným výzorom a ešte podivnejšími záujmami…
Nuž áno, Chotěboř opäť privítala účastníkov Festivalu Fantázie, tento rok opäť prepojeného s Parconom.
Už tradične uprostred mája sa konala porada Česko-Slovenského sci-fi Fandomu na hvezdárni Vartovka nad Banskou Bystricou. V piatok sme sa postupne zliezali, najväčší problém však mali organizátori, pretože Mário nevedel vytrepať služobné Iveco s materiálom až tam hore. Tento rok sa totiž ukázal ako mimoriadne daždivý a lesníci nelenili a najproblémovejšie úseky vysypali štrkom. Tým pádom sa najproblémovitejšie úseky stali ešte problémovejšími, lebo na tom štrku prešmykovalo, skaly fŕkali po celom lese a plašili nevinnú lesnú zver. Dosť na tom, moja biela sviňa však vyšla bez problémov.
Napriek celej rade mrzutostí spätých s dlhotýždňovými prípravami sme sa napokon dočkali a Oslava mohla konečne prepuknúť! Tí, ktorí prekonali problémy spojené s osobnými záležitosťami, krížením termínov a študentskými povinnosťami, sa v posledný aprílový – alebo ak chcete – prvý májový víkend hromadne hrnuli do malebnej lokality Panovej lúky pri Bratislave stráviť voľné chvíle v spoločnosti podobne, fantasticky, zameraných indivíduí.
Nové – fotografie.
Redakcia časopisu Fantázia a spriatelení fanúšikovia SF vyrazili opäť po roku dobyť útokom Hornonitriansku hvezdáreň v Partizánskom s víziou spoznať blízky neutajený vesmír a nové témy fantastickej literatúry. Starcon 2005 sa tentoraz niesol v znamení planéty Saturn, ale mnohí z nás už trpeli „absťákom“ po astronomických informáciách, takže sme s radosťou do seba „nasávali“ všetky novinky, ktoré zástupcovia hvezdárne na čele s Vladimírom Mešterom za uplynulé obdobie „naškrečkovali“.
Písal sa 14. január 2005 a zvony Prahy stovežatej práve odbíjali druhú hodinu popoludňajšiu, keď na Florenc dorazila šesťčlenná výprava zvláštnych stvorení. Obťažkaní veľkými vakmi, chvíľu sa rozhliadali, až zbadali v dave partiu im podobným kumpánov, s ktorými sa za veľkého pokriku a mnohých objatí zvítali. Áno, boli to Oni. Tolkienisti. Ganjalf, Númen, Morgoth, Randir, Depres, Regis, Silwen, Isilóte, Shadow, Maco a moja maličkosť.
Kde bolo, tam nebude, za siedmimi nákupnými centrami, siedmimi svetelnými križovatkami a dvoma sexshopmi, stojí v Brne neďaleko Králova pole hotel Avanti. Vypína sa, ako sa na hrdý hotel patrí, napokon, má všetko, čo má správne sídlo mať. Veľké parkovisko, bránu na fotobunku, krásky na recepcii, rýchlych čašníkov a dobrú kuchyňu, pohodlný bar a priestory, v ktorých sa dá hrať squash. Skrátka, hotel Avanti je ideálnym miestom pre stretnutia v dobrej spoločnosti, pod krídlami Fénixa a zeleným chvostom Hada.
V dňoch 22. – 24. 10. 2004 sa v Bratislave konal, ako každoročne v jesennom čase, medzinárodný festival scifi, fantasy, moderných technológií a nového životného štýlu, ISTROCON TOPWAR 2004 alebo čo!
Pred týždňom sa skončil Žilinský literárny festival, na ktorom sa zo známych tvárí slovenskej fantastiky predstavili osobnosti ako Michal Jedinák, Miloš Ferko alebo rozprávkari Daniel Hevier s Danielom Pastirčákom. Nestihli sme si ani schrupnúť, a už nás na stanici Záriečie „rozhýbala“ divadelná a filmová prehliadka o hraniciach filmu a priestore, v ktorom sa nachádza(me).
Dovoľte mi rozčúliť sa. Sľubujem, že poslednýkrát. Tri dni strávené na severe Prahy mi totiž na duševnom zdraví príliš nepridali a železo treba kuť za horúca ako sa hovorí. Tak kujem. Doslova trieskam – chudera klávesnica. Poviem vám, čo dobrého som zažil na poslednom vyvrcholení scifistického roku a prezradím aj čo som nezažil.
Končil sa pracovný týždeň a ja som tuho uvažoval, ako stráviť sobotu 20. marca. Ba nie, to vás iba naťahujem. V skutočnosti som už dobré dva mesiace vedel, že pôjdem do Malých Bielic – dedinky, tesne primknutej k mestu Partizánske. Začiatkom jari sa totiž v miestnej hvezdárni už niekoľko rokov deje Starcon, ktorý sa nesie v znamení astronomického dňa a fantastiky. Tento rok bolo prepojenie ešte užšie, keďže jar sa dostavila o deň skôr ako sme zvyknutí. Nuž, hor sa do budovy s ďalekohľadom!
Prinášame vám dva pohľady na návštevu Andrzeja Sapkowského v Bratislave. Napriek tomu, že šéfredaktor Ivan bol s ním pár hodín a redaktor Martin dva dni, ich názory sa v zásade nelíšia.
Druhá časť strečnianskeho festivalu medzinárodných, ale aj tých domácich filmov sa tentoraz niesla v duchu žánru sci-fi. Usporiadatelia z občianskeho združenia Truc (www.truc.sk) sa postarali o to, aby sa 7. – 9. novembra 2003 do kina pri Váhu, medzi starým a novým hradom, nahrnuli desiatky mladých. Na programe bolo filmové harašenie v poľskej a maďarskej produkcii.
Reportáž z pohľadu zahraničného účastníka.
Bolo tam fajn. A to by mohlo v podstate stačiť aj ako reportáž z conu, aj ako jeho recenzia. Niektorí by sa predsa len mohli opýtať, prečo bolo fajn, alebo sa všeobecne jednoducho neuspokojiť s takým tvrdením. Preto, vyhýbajúc sa prípadným reklamáciám, sa myšlienku pokúsim rozvinúť.
Orr: „Tak sa ma to spýtaj.“ Yossarian: „Čo sa ťa mám spýtať?“ Orr: „Prečo mám orechy v ústach.“ Yossarian: „Prečo máš orechy v ústach?“ Orr: „Lebo sú lepšie ako plané jabĺčka v rukách.“ Yossarian: „Preboha, prečo nosíš v rukách plané jabĺčka?“
Šum? Zrnenie? Nie. Prvý dojem. Craig Parker, predstaviteľ Haldira v Spoločenstve prsteňa a Dvoch vežiach naozaj vyzerá, ako keby čítal Hlavu XXII a držal sa Orrových zásad. Nielen tej, že ak chcete mať okrúhle, ružové líčka, musíte držať v ústach orechy. Ale aj tej, že s úsmevom sa žije ľahšie… A úsmev z Craigovej tváre nič nevygumovalo počas celých troch dní.
Publikum: „Mali elfi vo filme nevyčerpateľné tulce šípov? Viete, vyzeralo to tak…“ Craig Parker (Haldir): „Vy skutočne neviete, ako to funguje? Každý elf má za sebou trpaslíka, ktorý – keď sa šípy minú – dopĺňa zásoby cez dierku na dne tulca.“ Publikum: „Áno? A nestávalo sa náhodou, že trpaslík trafil do inej dierky? A nebolo TO skutočnou príčinou problémov medzi elfmi a trpaslíkmi?“ Haldir sa usmieva: „No… Na túto otázku nemôžem odpovedať, v sále sú aj deti.“
Takže po polroku (od decembrovej conovej reprízy) zasa Chotěboř. Tentoraz na megaakcii pozostávajúcej z filmového festivalu (28.6 až 2.7), Parconu, Avalconu, festivalu hráčov (Gamestar), osobitnej programovej línie venovanej fanúšikom Star Treku a literárneho festivalu Vysočina (2.-6.7.)
Stalo sa vám niekedy, že ste sa natoľko zamilovali do autora vašich obľúbených kníh, že ste boli ochotní cestovať kilometre a kilometre len preto, aby ste sa priblížili k miestu jeho existencie, dýchali vzduch, ktorý dýchal on, pozerali tým istým smerom? Keď som sa s priateľmi minulý rok rozprávala o možných expedíciách po stopách Pána prsteňov, ešte som netušila, že už o pár mesiacov si splním jedno zo svojich želaní.
V bratislavskom kníhkupectve Brloh som už zažil niekoľko autogramiád – a to nechýbali ani hviezdy ako Sapkowski, či Joxer zo seriálu Xena, ale tak plný Brloh, ako bol teraz na Kulhánka, to som ešte nevidel. Ľudia stáli až vonku (na ulici pred Brlohom) a všetci tí, ktorí boli vyššie ako schody, asi ani netušili, že v „podpalubí“ sa na Kulhánka strieľalo…
Na autobusovej stanici v Bratislave sme sa v sobotu ráno zišli piati – Dáška Mehešová, moja frajerka Janka, Ivan Pullman, Mišo Jedinák a ja. Baby išli autom hlavne vďaka Tonovi Stiffelovi, ktorý sa na poslednú chvíľu rozhodol neísť. Ivan Pullman nás mal vo svojom Formane doviezť na Starcon do Partizánskeho. Do hvezdárne sme prišli tesne po začiatku conu okolo desiatej, pozreli sme si výstavu perfektných obrazov Martiny Pilcerovej a už letel filmový Pán prsteňov. Počas filmu prichádzali ďalšie posily, ktoré dopĺňali o-kruh ľudí z Fantázie – šéfredaktor Ivan s Mišom „Blasterom“ Sedlárom a Miloš Ferko. To už bolo jasné, že Ďuro Červenák, plánovaný hosť StarConu, nepríde. No akcia a nálada na nej tým až tak príliš neutrpeli.
Nová vlna – tak sa volajú tradičné akcie v bratislavskom V-klube na Námestí SNP. Konajú sa každý posledný piatok v mesiaci a prezentujú sa na nich najmä mladí, začínajúci a neznámi umelci. Posledný januárový piatok sa niesol na vlne fantastickej…
Viem, nie je zvykom, keď píše reportáž z nejakej akcie sám organizátor. Predpokladám, že ma zopár z vás za to napadne v komentároch (bojím, bojím), ale pokúšala som sa osloviť viacero zúčastnených. Žiaľ, odmietli. Vraj si z danej noci nie všetko pamätajú. Vraj som to mala od „A“ po „Z“ pod palcom ja a tak som jediná, ktorá vie čo sa vlastne dialo… No a keď už som bola povýšená na takéhoto Vševedka, tak sa vám pokúsim Halloween Party z BRLOH-u trošku priblížiť. (Medzi nami – ani ja som nezachytila celkom všetko – ale nikomu to nehovorte, ok?)
Podvečer 13. septembra 2002. Piatok. Trinásteho. Stovky účastníkov Istroconu sa dychtivo presúvajú medzi kinosálou a priestorom s počítačovými hrami. V salóniku chystá Františka Vrbenská ďalšiu zo svojich podmanivých prednášok o stredovekých rytieroch. Konkurencia je silná. Večer slovenskej fantastiky však napriek tomu prilákal značné množstvo divákov. A tí čo prišli, neoľutovali.
Mal som sen… Snívalo sa mi, že počas druhého septembrového víkendu došlo do bratislavského komplexu SÚZA viac ako 1400 platiacich návštevníkov. Snívalo sa mi o stovkách ľudí, ktorí videli desiatky filmov a filmových ukážok. Videl som stovky poslucháčov na zaujímavých a vtipných prednáškach. Zdalo sa mi, že v chodbách fantastického mraveniska počujem neutíchajúce výbuchy smiechu – či už pri knihách, počítačových hrách alebo len tak, pri chróme, dreve a plných pohároch. A stretol som desiatky hostí, celebrít a iných podivuhodných bytostí… Snívalo sa mi?
Ako je už u nás nedobrým zvykom, do zahraničia na cony nechodí (skoro) nikto. Ponúkal som aj voľné miesto v aute, ale akosi nemal nikto záujem. Kedže bol tohtoročný Polcon blízko, len toť za humnami v Krakowe, rozhodol som sa, že mi ta návšteva tohto pekného mesta za to stojí. Vymenil som autá a už na bielej svini jachal vo štvrtok k našim severným susedom. Na hraniciach nebol žiadny problém, kedže som zelenú kartu na poslednú chvíľu (asi 10 km pred hranicami) predsa len našiel, lebo to jediné pýtali ukázať. Vôbec ich nezaujala moja dobre poskrývaná batéria piva, vína, vodky a fernetu a do Krakowa som napriek zápche pred mestom prišiel presne na ohlásený čas, čo u mňa nebýva zvykom. Kamaráti zo staroslovanskej organizácie Niklot ma už čakali a postarali sa o mňa. Býval som priamo v centre v historickej budove, v starom obrovskom byte so starožitným nábytkom. Mladý bol akurát hostiteľ Wszebor a jeho vykastrovaný kocúr Maja.
Kníhkupectvo Brloh na Heydukovej v utorok podvečer doslova praskalo vo švíkoch. Už hodinu pred avizovanou autogramiádou majstra prekladateľa Honzu Kantůrka čakali pred predajňou početní nedočkavci. Chvíle si krátili spomínaním na osobné stretnutia s touto zaujímavou osobnosťou českej fantastiky na rôznych „conoch“ („con“ je pomenovanie festivalu s tematikou sci-fi a fantasy – napríklad EuroCon, IstrocCon, WorldCon). A potom sa konečne všetci dočkali! So značným, ale stále tolerovateľným meškaním dorazil majster – uvoľnená, dobre naladená, v jednoduchých šľapkách si vykračujúca hviezda českého prekladateľského neba.
Ako každý rok ma už mesiac pred poradou slovenských klubov Lulu bombardovala mailami, že kolkí prídeme, kedy, ako a tak podobne. Už tradične som jej odkazoval, že sa uvidi na poslednú chvíľu. Ale treba oceniť organizačný talent Bystričanov, lebo zase pre nás prichystali bohatý program. V piatok sme sa štyria košičania dotrepali až na večer, kedy už bolo na programe len programové popíjanie a voľná zábava, čoho sme sa s radosťou nám vlastnou ujali. Kecali sme a tancovali na československé hity až do rána, Dáreček púšťal jednu vypaľovačku za druhou, už bolo svetlo, keď som sa uchýlil do prítmia svojej komnaty…
Obdivujem priateľov scifistov za riekou Moravou, okrem iných vecí, za to, že sa dokážu aspoň raz za čas prevteliť do inej roly a dokážu si zo seba aj tak trošku vystreliť. Vedia sa odosobniť a kľudne sa navlečú do kostýmu, ktorým môžu neznalcom vyvolávať úsmev na tvárach. Im to však nevadí, možno ich tá pozornosť iných tak trošku aj teší. Alebo si ju nevšímajú. Napríklad v piatok 10. mája v pražskom kníhkupectve Krakatit: vydavatelia Vlasta Talaš a Netopejr sa rozhodli zorganizovať takú malú „maškarádu“ spojenú s krstom dračice (a ochutnávkou veľmi zaujímavého likéru). Keďže v sobotu bolo vyhlásenie Ceny akademie a Prahu mám rád, piatkový večer v Krakatite som si nemohol nechať ujsť ani ja. Vstup bol len v maskách, našťastie v tomto mi pomohol bratislavský Brloh, kde mi zariadili umrlčí výzor, takže som sa dostal na maškarák bez väčších problémov. Už na schodoch do barových priestorov Krakatitu ma stretol nejaký mimozemšťan a bolo jasné, že vchádzam medzi svojich…
Cena Gustáva Reussa je jednou z mála literárnych súťaží (všeobecne, nielen v oblasti fantastiky), kde sa porotcovia nemôžu schovávať za suché bodové hodnotenie, za anonymnú stenu, ktorá delí svet krutých sudcov a neschopných autorov ;-) V Cene Gustáva Reussa totiž porotcovia riskujú až dvakrát – raz, keď píšu svoje posudky k poviedkam v zborníku Krutohlav a druhýkrát – oveľa bezprostrednejšie – keď sa s autormi stretnú zoči-voči v rodisku Gustáva Maurícia Reussa, polyhistora 18. storočia a priekopníka slovenskej fantastiky. Riskujú, keď vstupujú do ringu, ktorý nesie nevinné označenie „Reussova Revúca“ – tak ako to urobili cez víkend 10–12. mája 2002.
Ahojte. Možno viacerí netušia, že Fandom má aj svoje porady. Jarná porada Česko-Slovenského SF Fandomu (ČSSFF), teda pre zástupcov SF klubov z oboch republík, sa konala teraz v sobotu 13.4.2002 už tradične v Březovej nad Svitavou v penzióne Pohoda. Porada je síce len jeden deň, ale chodievame tam na tri dni, lebo je tam fajn partia a skutočná pohoda, teda až na poradu, kedy sa pekne hádame. Personál je fajn, obsluhujú nás až do rána, strava perfektná, čapuje sa budvar desiatka a výborné moravské vína. Tentoraz som cestoval cez Bratislavu, kde som pribral na cestu do brloháckeho auta ako šoférov Heňu a Mira, a ako užitočnú záťaž Včielku Dášu :-)