„Profesor Van Helsing sa vyznačuje železnými nervami, ľadovou chladnokrvnosťou, neskrotnou rozhodnosťou, veľkým sebaovládaním, znášanlivosťou a ušľachtilým srdcom.“ Týmito slovami uvádza Bram Stoker v najslávnejšom upírskom románe na scénu zarytého Draculovho protivníka, profesora MUDr. Abrahama Van Helsinga. Muž, ktorý bol odjakživa snáď ešte charizmatickejšou postavou než samotný transylvánsky gróf, sa v lete 2004 konečne objaví na plátnach kín vo filme honosiacim sa jeho menom. Nebude to však úloha pre Anthony Hopkinsa. Režisér Stephen Sommers vo svojom novom veľkorozpočtovom akčnom horore dal totiž Van Helsingovi ešte jednu vlastnosť, ktorá mu v románe chýbala – mladosť. A k tomu pridal vzhľad štýlového čiernoodenca a do rúk veľkokalibrovú búchačku a kušu, z ktorej sa určite nebudú vystreľovať len obyčajné šípy.
Túžba vedieť zastaviť čas patrí v hitparáde chlapčenských snov na pekné druhé miesto. Na jednotke je samozrejme schopnosť stať sa neviditeľným. Obidve majú svoje pre a proti. Nevidený školák môže po telocviku vliezť svojim spolužiačkam do šatne a užiť si všetko ako v IMAXE. Pri zastavenom čase je návšteva dievčenskej sprchy skôr prehliadkou čudesného panoptika, ale na druhej strane sa exponátov možno dotýkať či akokoľvek inak s nimi manipulovať. Tvorcovia ZLODEJOV ČASU však žiadnymi postpubertálnymi sexuálnymi frustráciami netrpeli a nakrútili svoj film ako akčnú sci-fi.
Ak niektoré kritiky vytýkali Spoločenstvu prsteňa príliš veľa príliš dlhých pohľahov do Frodových očí, tak na tomto filme by si zgustli. Pri záverečných titulkoch som mal pocit, že sa celý film skladal výlučne z pohľadov do očí Natasche McElhone a Georgea Clooneyho. Nič proti tomu, každá časť publika si príde na svoje, Natasha (Rheya) je neopozeraným spôsobom príťažlivá a Clooney (Chris Calvin) je spoľahlivým ťahákom. Ale po poriadku, najprv základné fakty pre tých, ktorí nečítali knihu (odporúčam to okamžite napraviť, je to klasika!) a nevideli film (prípadné doporučenie/varovanie si vydedukujte z nasledovného textu).
Predstavte si, že ste geniálny matematik a prídete na kobylku newyorskej burze. Čo spravíte? Najskôr asi speňažíte pár akcií, o ktorých zaručene viete, kedy ich cena stúpne a kedy zase klesne. Nabalíte sa a potom odídete užívať zvyšok svojho bytia (a úrokov) niekde do Tichomoria. To by o vás ale nesmel nik vedieť. Komu by sa podobná idea nepozdávala, že áno? Ale nebudem vás zavádzať. Tento film je (väčšinou) o niečom úplne inom.
Je tmavý a pochmúrny večer. V jednom z miliónov priemerných amerických domov sedia na posteli dve teenagerky a znudene sledujú televíziu. Keďže rodičia nie sú doma a mužská populácia v dorasteneckom veku takisto absentuje, primárnym okruhom konverzácie sa takmer okamžite stavajú klebety, ohováranie a strašidelné príbehy. Jedna z teenageriek akurát hovorí príbeh, ktorý sa začína štandardným klišé, t.j. „prihodil sa to kamarátovi kamošky jej kamošky“. Krátko po tom, čo si spomínaný kamarát pozrel bližšie nešpecifikovaný, ale veľmi zvláštny film na videokazete, zazvonil telefón a v ňom sa ozval tajomný hlas, ktorý mu oznámil, že do týždňa zomrie…
Prvý deň: Venovali sme sa našej obvyklej práci – strieľali sme nepriateľov zo zálohy. Ukoristiť živú ženu sa mi nepodarilo, ale ulovili sme dvojicu čudných stvorení. Veľmi milé prekvapko. Po mesiacoch strávených medzi neholenými vojenskými ksichtmi konečne niečo, čo má hladké líčka a veľké modré oči.
Prvý deň: V Lothloriene je strašná nuda. Galadriel skoro vystrelo, keď som namieril na jej bobra, a zakázala mi strieľať na pohyblivý terč. Ale kde mám nájsť nepohyblivý, keď vás tu aj stromy obchytkávajú? Krátim si čas tým, že potajomky dupem po podhubí všetkých tých hnusných, smradľavých, slizkých hríbov, ktoré pani Galadriel považuje za také dekoratívne.
Prvý deň: Šiel som na Elrondovu radu. Aragorn sa naparoval ako obyčajne. Myslí si, že je frajer, lebo opaľuje hentú elfskú knedľu. Myslím si, že keď má niekto široký hrudník, vypracované svaly, ošľahanú tvár a mužné strnisko, tak to hneď neznamená, že… čo? Trochu ma to rozptyľuje. Tuším som súhlasil, že pôjdem na nejakú misiu, kým ma rozptyľovala Aragornova ohromná… hrubosť. Do kelu.
Prvý deň: Ubehli sme cez Rohan 40 míľ. Nie sú tu žiadne veveričky, čo by sa dali zjesť. Gimli vyzerá, že je dosť veľký na pečenie. Ktosi mi povedal, že trpaslíci chutia ako kurence. Ešte stále nie som kráľ.
Prvý deň: Zúfalo potrebujem nového osobného asistenta. Kontaktoval som agentúru zo Železného pásu Pätolízač do 90 minút. Zdá sa, že majú najvýhodnejšie ceny, lebo ak vám nedodajú pätolízača do deväťdesiatich minút, dostanete škrata zadarmo. V skutočnosti neviem, čo by som robil so škratom, takže dúfam, že pätolízač dorazí načas.
1. deň: Na oslave mojich narodenín som Théodreda náhodou štuchla násadou kopije do rozkroku. Rozplakal sa a tvrdil, že takú bolesť nikdy nemôžem pochopiť. Nerozumiem, o čom hovorí. Asi mi závidí, že dokážem strieľať z luku rýchlejšie ako on. Kôň, ktorého som dostala k narodeninám, je super.
O niečo neskôr: Prečo princezné nesmú jazdiť obkročmo?
[Pozor, článok obsahuje dialógy a scény z filmu!]
Pán prsteňov: Dve veže je bez debaty film sezóny. Neskutočne monumentálny, dynamický, nadupaný fantáziou do posledného záberu. Biele plátna majú jednoducho na pár mesiacov nového kráľa – aj keď je pravda, že len do Návratu toho pravého. Keď som sa ale so sánkou na podlahe kochal, napadlo mi pár vecí. Možno vtipných, možno prekvapivých, možno… každopádne, Peter Jackson vložil do svojho diela toľko drobností, že sa o nich dá debatovať donekonečna. Napadlo vám totiž v kine, že…
Tam, kam nemôže ísť James (lebo je príliš veľký a ťažký), posielajú agentúry Carmen a Juniho – špiónov juniorov. Okrem zbraní – ktoré ešte nemôžu používať, zákon je zákon – ovládajú všetko. Od ponoriek a vrtuľníkov až po jemné umenie baletu. Hackujú počítačové systémy, šerm je pre nich hračkou a žiaden šialenec s megalomanskou obsesiou proti nim neobstojí. Napokon – sú to predsa potomkovia najlepších špiónov – a zachraňujú svet pod taktovkou dieťaťa par excellence, Roberta Rodrigueza. Ten totiž okrem zabijakov s gitarou miluje aj bláznivé dobrodružstvá – a ako niekoľkonásobný tatko vie, čo je pre jeho deti dobré. Skrýše na stromoch, tajomný ostrov a jaskyne plné pokladov – to všetko nájdete vo filme Spy Kids 2, uvádzanom u nás pod názvom Dvaja pátrači.
S divákmi pokračovaní mnohodielnych filmových kultov je to tak trochu ako s návštevníkmi erotického salónu. Náhodní, veci neznalí hostia na základe počutých chvál túžia zažiť čosi mimoriadne, prevratné, s čím sa nikdy predtým nestretli. Objednajú si „zlatý dážď“ v domnení, že sa im dostane krásnej devy s dlhými blond vlasmi a, samozrejme, odchádzajú ľahší o dve tisícky, sklamaní, naštvaní a mokrí. Štamgastom sa čosi také nemôže stať. Presne vedia, za čo platia, chcú vidieť staré… tváre a nájsť uspokojenie v osvedčených postupoch a trikoch. A séria o agentovi Jej Veličenstva s krycím číslom 007 je just ako ten kvalitný verejný dom – dáva svojim zákazníkom presne to, na čo sú zvyknutí. Hoci v prípade dvadsiatej bondovky pod názvom DNES NEUMIERAJ to neplatí až tak doslova…
Bond, James Bond. Aj keby sme sa na agenta britskej tajnej služby pozreli iba okom štatistika, dostaneme neuveriteľné výsledky. Dvadsať filmov, štyridsať rokov existencie na filmovom plátne a tržby prevyšujúce 8 miliárd dolárov. Úctyhodné, však? Už pri pomyslení na hektolitre suchého martini nám tvrdne pečeň…
„Utekajte, hlupáci!“ odfúkne posledný ston sivé vlasy, zlepené potom a prachom z ciest. Nechty zaškrípu o skalu, ruky skĺznu z ostrej hrany. Nasleduje pád – dlhý, strmhlavý pád do zdanlivo bezodnej temnej hlbiny. Okolo sa mihajú hrboľaté steny priepasti. Kdesi dole sa rúti čierny tieň. Plameňmi sršiaca ozruta dunivo naráža do skalných výčnelkov. Obrovské krídla nenachádzajú dosť priestoru na to, aby zabrzdili pád. Postavička v otrhanom sivom háve sa rýchlo približuje. Kúsok pred ňou sa vo vzduchu krúti padajúci meč. Žilnatá ruka s istotou švihne a pevne schmatne rukoväť zbrane. Čepeľ sa zablysne v svetle plameňov a zatne sa do čierneho tela. Z rany vytryskne prúd ohňa. Rohatá hlava roztvorí papuľu a z žeravého pažeráka sa vyderie rev plný zlosti i bolesti…
Harryho Pottera iste nie je nutné zvlášť predstavovať. Pre neznalých témy uvediem len to, že je študentom Rokfortskej školy čarodejníckej a že je od čias prvých plienok žijúcou legendou. Je Tým, kto porazil Veď Viete Koho. Ak odhliadnem od knižnej predlohy, v aktuálnom filme má dvanásť rokov, čierne vlasy a zelené oči – ukryté pod večne rozbitými okuliarmi. Po pamätnom súboji so zlým čarodejníkom nosí na čele jazvu v tvare blesku a má čarovný prútik s perom fénixa. A snežnú sovu Hedvigu, svojrázneho poštára čarodejníckych kruhov.
Setsuna Mudou sedí s hlavou medzi kolenami pred zatvorenými dverami svojho bytu. V tvári sa mu zračí zúfalstvo, ale hysterickým nadávkam svojej kultivovanej, krásnej matky nemôže uniknúť. Ozývajú sa totiž aj z jeho vlastného vnútra. Naozaj je zvrhlík. Úchyl.
Pobozkal svoju vlastnú sestru.
Keď som písal recenziu na Larssenovho Conana, natrafil som na kopec nie veľmi potešujúcich informácií. Podľa ign.com a AICN je projekt King Conan: Crown of Iron zastavený. Dôvod je komerčný, spoločnosť Conan Properties Inc. zrušila kontrakt s Warner Bros (pre ktorých bratia Wachowskí projekt produkovali a John Milius písal scenár). Conan Properties vlastnia práva na postavu cimmerského barbara (vo filme, netýka sa to kníh) a neboli spokojní s neustálym odkladaním termínu prvej klapky (Wachowskí majú dosť práce s Matrixom, takže reálna produkcia v ich réžii by nezačala skôr ako v lete 2003). Conan Properties preto zrušili dohodu s Warner Bros a hľadajú iné štúdio – čo v praxi znamená neúčasť bratov Wachowských a Arnolda Schwarzeneggera v treťom filme o Conanovi.
Tím mladých ľudí, 3D grafikov, stojí za tvorbou prvej slovenskej počítačovej animácie, plnej špeciálnych filmových efektov, trojrozmerných virtuálnych postáv a strojov, aké poznáme napríklad z hollywoodskych filmov. Skupina si dala názov Maxcore a jej cieľom je presadiť sa vo filmovom a hernom priemysle a ukázať, že aj na Slovensku vznikajú jedinečné a kvalitné projekty podobného zamerania.
Keď ste 32-ročný indoamerický režisér a vaše ostatné tri autorské filmy zarobili bezmála miliardu dolárov, je to úspech ako vráta od stodoly. Keď je reklamná kampaň na každý váš nový kus postavená na vašom mene, hoci hlavné úlohy hrajú páky ako Bruce Willis či Mel Gibson, to už je jasná správa o mimoriadnom talente. Keď odborná kritika i diváci začínajú používať vaše priezvisko na označenie určitých filmových výrazových prostriedkov, to už zaváňa nakopávaním stagnujúcej kinematografie. A keď to všetko platí napriek tomu, že vaše meno nedokáže normálny smrteľník vysloviť bez toho, aby sa preňho ukájanie partnera orálnym spôsobom stalo na najbližšie dni veľmi bolestivým procesom, tak je to jednoducho zázrak.
Matrix killer! Takýto a jemu podobné reklamné slogany sprevádzali príchod filmu Stevena Spielberga Minority Report. Vedel som, že námet je podľa P. K. Dicka, čo by malo zaručiť kvalitný príbeh a tak som poslúchol vábenie reklamy i svojej zvedavosti…
Poslednému snímku Štefana Hrajkopca predchádzala priam pompézna vlna zbožňovania. „Najlepší Stevenov SF film“ sa striedal s „neskutočnou víziou budúcnosti“ a nad tým všetkým sa ako opar vznášal rívlastok „najdokonalejšie prevedenie diela Philipa K. Dicka na filmové plátno“. Hovorím si – Prečo nie? Nakoniec, Dicka mám rád, Spielberga takisto a predstaviteľa hlavnej postavy Toma Cruisa vlastne tiež (ženy, kde ste?). Namotávky o orgiách typu Matrix všetko toto pozitívno ešte umocňovali na tretiu. Film som teda patrične naladený zhliadol a moje srdce, medzimozog a žlčové kameňe jasali a plesali. Niektoré z nich plesajú doteraz.
Je rok 2054 a istá časť sveta je dokonale bezpečná. Po boku polície stráži konzumentov hamburgerov a coca-coly systém PreKrime, v ktorom triáda predvídačov odhalí každý zločin skôr, ako sa stane. Trojica zmutovaných homo sapiens upiera oči do budúcnosti a z pokojných vôd všedného života vytrháva udalosti, ktoré hladinu čeria. Vražda z vášne alebo chladnokrvná poprava – všetko je v čase té mínus niekoľko hodín v pamäti počítačov. PreKrime je chladný, plný chrómu a hologramov, PreKrime je dokonalý. PreKrime stráži vašu budúcnosť…
No Philip K. Dick by vám o tom povedal svoje.
Tak sme sa konečne dočkali, už viac ako týždeň je na našom trhu DVD Spoločenstvo prsteňa. Pravda, je to iba zákusok pred skutočnými orgiami (štvordisková verzia vyjde v novembri), ale aj tento koláčik obsahuje poriadny kus poctivých ingrediencií. Nádherne ozvučený film so skvelým obrazom, v českom alebo anglickom jazyku, a samostatný disk plný bonusov, ktoré nenechajú slinné žľazy na pokoji. Škoda len, že je pre väčšinu z nás nanajvýš akútnou otázka Kúpiť či počkať? – v hre je tisíc resp. dvetisíc päťsto slovenských korún. Čítajte ďalej a možno vám uľahčím rozhodovanie…
Zombíci, baby, búchačky – ó, aká lahodne to znejúca kombinácia, sľubujúca skutočne kvalitný, plnohodnotný filmový zážitok. A keď sa ešte predpokladalo, že symfóniu zurčiacej krvi a čvachtajúcich mozgov bude dirigovať otec moderného zombie-hororu George Romero, my staro-brutalo-milci uväznení v súčasnej kruto chudokrvnej dobe sme na staré kolená zase začali mať po nociach polúcie. Potom síce producenti rozhodli, že na davy plesnivých mŕtvol bude megafónom pokrikovať Paul Anderson, ale vzhľadom na jeho staršie zverstvo Horizont udalosti to ešte stále vyzeralo, že sa dočkáme veľdiela v tradícii najväčších skvostov v dejinách krvomatografie typu Dawn of the Dead, Evil Dead, Braindead a všelijaký iný „dead“. Figu borovičkovú.
3D animované filmy sa dnes technickými finesami veľmi nelíšia a je logické, že následovníci kopírujú svojich úspešných predchodcov. Ale nie každé ukecané zvieratko je automaticky Oslíkom, rovnako ako nie je každý mohutný hrdina Shrekom či Sullym z Príšerky, a.s.. Jednoducho, to čo vyšlo na prvýkrát, nemusí byť dokonalým receptom pre každú situáciu – a spoznali to na vlastných očiach diváci Doby ľadovej (Ice Age). Tento film je síce vo svojej podstate roztomilý, ale po dokonalosti ogrieho scenára či láskavosti príšernej pointy nesiahol ani omylom. A dopadol nakoniec tak, že to nie je ani rozprávka pre dospelých (ako Shrek), ani pre deti a ich rodičov (ako Príšerky, a. s.)…
Samozrejme, kým Projekt 626, neskôr známy ako Stitch, dorazil na Slovensko, vybudoval si vo svete slušnú povesť – na to, že je výtvorom Disneyovcov známych ako „štúdiá-produkujúce-neskutočné-klišé-s-dobrou-hudbou“. Stitch očaril svet a tak mi ani náhodou nevadilo, že sedím v kine plnom päťročných detí a teším sa rovnako ako oni. Pravda, môj zážitok bol trošku poškodený tým, že som nedostal ako detičky prívesok v tvare ušatého mimozemšťana, no toto hrôzostrašné faux pas zo strany vedenia kina som sa rozhodol blahosklonne prehliadnuť. Napokon, deti prívesok tak zaujal, že si zabudli kúpiť popcorn – čo som zhodnotil ako veľmi pozitívny fakt…
Ako veľký fanúšik sci-fi filmov sa vždy vyslovene teším, keď do prítmia kinosál dorazí ďalšia novinka z tejto filmovej kategórie. Občas sa stane, že z celkového výsledku režisérovho úsilia bývam mierne rozladený (najväčší šok, ktorý ma od zúfalstva pripravil takmer o polovicu môjho chlpatého porastu na hlave, bol úplne nemožný Žoldier: Légia skazy), ale väčšinou mám šťastie na vydarené sci-fi dielka, ktoré mi okrem dobrej zábavy častokrát pripravia aj živnú pôdu na zamyslenie sa nad tým, čo chcel vlastne autor celým filmom a svojou víziou povedať (naposledy viac ako slušná Spielbergova A.I – Umelá inteligencia). Do podobnej kategórie tzv. „inteligentných sci-fi“ patrí aj film K-PAX (uvádzaná v našich končinách pod názvom Svet podľa Prota).
Ľudia po smrti (aspoň podľa holywoodskych filmov) strácajú zmysel pre realitu a namiesto presnej adresy, kam súrne potrebujú svojich pozostalých poslať, im odkazujú neurčité vety ako „Poď za mnou do dúhy“ a navyše kreslia nepochopiteľné značky. Kto sa v tom má vyznať? A podobný problém má aj lekár Joe Darrow (Kevin Costner) po smrti svojej milovanej manželky Emily, tiež lekárky.
Boli časy, boli, ale už sa pominuli, keď John Carpenter nakrúcal horory, ktorými filmoví kritici dodnes dokazujú tvrdenie, že nejasné tušenie zla a jeho zobrazovanie iba v náznakoch ďaleko účinnejšie zalomcuje divákom než kýble krvi a panvice plné zľahka opražených mozočkov. Aká je situácia dnes? Zatiaľčo hollywoodski nováčikovia (trebárs Shyamalan) sa vracajú k minimalistickým výrazovým prostriedkom, Johnny sa na staré kolená odtrhol z reťaze a v jeho ostatných filmoch sa ostošesť dekapituje, okýpťuje, derie z kože, vyvrháva, prosto dochádza k aplikácii štandardných postupov z mäsovýroby na ľudskom materiáli. To by bolo v poriadku. Keď však celý ten bitúnok iba chabo maskuje mizerne napísaný scenár, (pod)priemerné herecké výkony, celkovú lacnosť a absenciu akýchkoľvek režijných nápadov, tak treba volať pána Wolfa, ktorý rieši najzložitejšie problémy.
Filmové dvojky sú ako ženské. Niekedy sa s vami pekne mojkajú a poskytujú ešte rafinovanejšie rozkoše ako ich predchodkyne (Votrelci, Better Tomorrow 2, Múmia sa vracia…), inokedy sú to zákerné potvory, čo z vás len vytrieskajú prachy a za ne vám budú akurát tak idiotsky verklíkovať dookola stále to isté (Highlander 2, Nočná mora z Elm Street 2, Asterix a Obelix: Misia Kleopatra…). Už asi tipujete, v ktorom z týchto podstád bečia MUŽI V ČIERNOM 2. A možno nie, možno ste chápaví čitatelia a došlo vám, čo som chcel naznačiť názvom tejto recenzie. Presne tak.
Je pochopiteľné, že ak dávajú v podstate neznámy film, ktorý ešte nik nevidel, o ktorom sa nikde nehovorí, a ak áno, tak iba veľmi rozpačito, idete do kina s istou nedôverou. Podozrenie sa prehlbuje, pokiaľ viete, že režiséra pred dokončením filmu vymenili. Ak navyše poznáte, že ide o remake starého filmu, spracovaného podľa ešte staršej a veľmi známej knihy, čo obyčajne nezvykne dopadnúť dobre, podozrenie sa mení na strach. Ale máte povinnosť voči sebe a národu, zvedavosti a rutine filmového maniaka. Takže si počkáte obligátnu polhodinku, pretože doručiteľ filmu zasa mešká (piváreň oproti je taká pohostinná), a s úľavou sa rozvalíte na sedadlo s vedomím, že keď už nič inšie, tak tie prachy stáli aspoň za poldruha hodiny klimatizovaného vzduchu v tomto celziami i inými stupňami (12o, slabšie povahy 10o) predimenzovanom lete.
Keď prišiel comicsový lovec upírov na plátna po prvýkrát, bol to hit ako hrom. V tom čase (1998) neputovala kinami taká záplava fantastickej zábavy ako dnes – a nad každou dobre tasenou katanou srdce fanúšika zaplesalo. Najmä ak bola tasená upírom proti upírovi, v snahe o záchranu ľudstva. Prvý Blade bol výbornou zábavou a po dlhej dobe poriadnym prepisom comicsu na plátno (predtým ako-tak Batman sa vracia – 1992). Teraz však do slovenských kín prichádza pokračovanie Bladeovho boja – a je to niečo úplne, ale úplne odlišné od prvého filmu. Guillermo Del Toro nie je Stephen Norrington (Blade – réžia) a ani David Goyer (scenár I a II) nie je tým z príbehu o vyvolaní Boha krvi…
Krátky popis na IMDb: A secret experiment. A deadly virus. A fatal mistake. Trefné…ibaže to nebola mistake.
Film Resident Evil by som odporúčala zhliadnuť všetkým fanúšikom sci-fi aj hororu. Myslím, že patrí do oboch žánrov. Síce som pred filmom bola informovaná, že je to „vraj horor“, no radšej som pozeranie zahájila bez škatuliek a očakávaní. A dobre som urobila.
Akceptujem skutočnosť, že sa filmové Spoločenstvo prsteňa nepáčilo divákom, ktorí sa v kinosále s Gandalfom stretli po prvýkrát. Rovnako ale musia fanúšikovia comicsu pochopiť, že nehľadím na filmového Spider-mana ako na oživenú modlu – napriek tomu, že Spidey spolu s Batmanom a Supermanom patrí do veľkej trojky a de facto on (resp. jeho tatko Stan Lee z Marvelu) roztočil comicsový priemysel do dnešných obrátok. Napriek faktu, že filmového Spider-mana točil náš milovaný Sam Raimi, je toto dielko pre neznalca comicsu iba teenagerským filmom s klasickou zápletkou, film ktorý je oživený modernými trikmi – ale film, ktorý o momente prekvapenia či napätí ani len nesníval. Nebyť výborných hereckých výkonov Tobeyho Maguira (Spidey) a Kirsten Dunstovej (Mary Jane), neviem, ako by som tento film ocenil…
Upozornenie: Priaznivci Star Wars sa čítaním tohto článku vedome vystavujú riziku a redakcia nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné duševné poruchy či iné nepriaznivé následky privodené týmto počínaním. Redakcia ďalej vyslovuje úprimnú sústrasť príbuzným všetkých doterajších i budúcich obetí menovanej ságy. My sme vás varovali!
KRÁĽ ŠKORPIÓN (The Scorpion King), r. Chuck Russell, USA, 2002
Prísamvačku, niečo takéto mi už naozaj chýbalo. Po sofistikovaných 90-tych rokoch, keď sa nám Hollywood snažil nanútiť typ „reálneho“ akčného hrdinu (Willisovi alkoholickí niktoši, Cageovi hrdinovia z donútenia, či vrchol všetkého, cintľavka Neo Reeves, ktorý dokáže byť búchačom len vo virtuálnej realite), je tu konečne poriadny testosterónový geroj, poctivý uzol (či skôr uzlisko) navretých svalov, ktorý prehrmí filmom ako lavína a nechá za sebou len odfaklené hlavy, dodrúzgané hnáty a potrhané panenské blany. Ale čo už dnešného štandardne dengľavého, sexuálne frustrovaného a od večného zízania na monitor či obrazovku videa poloslepého návštevníka kina lepšie presvedčí o nadradenosti jeho pohlavia, než pohľad na lesknúcou sa muskulatúrou obrasteného chlapa s mečom v pästi a polonahou ženskou prehodenou cez plece?
Či chcete alebo nie, musíte uznať, že je druhá epizóda Hviezdnych vojen pôsobivým dielom (pozor, tento článok nie je určený tým, čo film ešte nevideli). George Lucas dal znova na plátno svoje detské sny – plné dobrodružstva medzi hviezdami, sny o rytieroch, princeznách (prípadne senátorkach) a obludách uprostred gladiátorskych arén. V podstate by ste síce mohli namietať, že je Epizóda II iba vizuálnym zážitkom a že scenár kríva na obe nohy, keby… Keby som sa na klonovaných útočníkov nešiel pozrieť ešte raz (inšpirovaný podozrením a článkom Roberta Rameša na Sardene) a neusúdil, že je všetko skutočne inak. Že skrytou hrozbou pre Republiku nie je ani tak najvyšší kancelár Palpatine, ako… senátorka Amidala.
ASTERIX A OBELIX: MISIA KLEOPATRA (Astérix und Obélix: Mission Cléopatre), r. Alain Chabat, Francúzsko, 2002
Comicsový svet pozná dvoch slávnych Keltov. Obidvaja ľúbia Rimanov asi ako noční televízni maniaci kódy na porno-staniciach, avšak každý z nich si to s nimi vybavuje po svojom. Zatiaľčo Sláine MacRoth z nich s bojovým pokrikom „Kiss my axe!“ zručne vyrába čo najmenšie kúsky v čo najväčšom množstve mozgo-krvnej omáčky, jeho menej svalnatý a viac oblečený zakanálový súkmeňovec Asterix sa rád uspokojí s tým, keď im môže sem-tam s chuťou rozbiť držku. A niekedy nepotrebuje ani to – úplne mu stačí, ak pomôže niekomu podobne antirímsky orientovanému vyhrať stávku nad Cézarom. Napríklad egyptskej kráľovnej Kleopatre…
STAR WARS: EPIZÓDA II – KLONOVANÍ ÚTOČIA (Star Wars: Episode II – Attack of the Clones), r. George Lucas, USA, 2002
„V Galaktickom senáte vládne nepokoj. Niekoľko tisíc slnečných sústav sa chce odtrhnúť od Republiky. Toto hnutie separatistov, vedené tajomným grófom Dooku, bráni malému počtu rytierov Jedi udržiavať v Galaxii mier a poriadok. Senátorka Amidala, bývalá kráľovná planéty Naboo, sa vracia do Galaktického senátu, aby sa zúčastnila dôležitého hlasovania o vytvorení Republikovej armády, ktorá by pomáhala oslabeným rytierom Jedi…“ Veru tak, klony konečne zaútočili. Prvá dobrá správa, ktorú so sebou prinášajú, znie: Jar-Jar Binks je absolútne epizódna postava. V celom filme dostal šancu zakvičať iba pár viet, a aj tie sú, čudujsasvete, zmysluplné, ba v jednom prípade dokonca osudové. Ešte lepšie je poznanie, že Sila je späť a hoci vám EPIZÓDA II nedá pocítiť to vzrušivé vnútorné chvenie, ktoré sme zažívali za starých dobrých čias s pôvodnou trilógiou (alebo, neodpustím si to, nedávno s Pánom prsteňov), je rozhodne zábavnejšia a samozrejme aj zrako-sluchovo úžasnejšia než všetky staré „warsy“ dokopy. Avšak nekričme hop, kým sme Yodu nepreskočili, ostatné správy až tak jednoznačne pozitívne nebudú.
Star Wars, Epizóda 2: Klonovaní útočia. Film, ktorý bol očakávaný s poriadne zmiešanými pocitmi, je tu. Obi-Wan Kenobi, Anakin Skywalker, Amidala, Yoda, ba aj Jar-Jar počúvli volanie Lassie a vrátili sa…
Tak, už je to tu! Ako sme vás nedávno informovali, v súčasnosti na plné pecky prebieha nakrúcanie krátkometrážneho slovenského (!) akčného sci-fi hororu MIESTO SMRTI. Tu je prvý pohľad do zákulisia!
KATE A LEOPOLD (Kate and Leopold), r. James Mangold, USA, 2001 (kino)
Roky som bola presvedčená, že najlepším mužom je Byron Sully, zamestnaný ako manžel doktorky Quinnovej. Tento indiánsky odchovanec je priam ideálny chlap – dobre vyzerá, so všetkým si poradí, veľa toho nenahovorí, a ak áno, tak len preto, aby nejako ulahodil svojej polovičke. Túto teóriu mi trochu nabúral Mel Gibson vo filme Po čom ženy túžia, ale zrazu sa objavil nový horúci kandidát: vojvoda Leopold Alexis Elijah Walker Gareth Thomas Mountbatten.
Americkými kinami momentálne na svojich pavučinkách triumfálne poletuje Spider-Man, ale „halyvúdi“ na nič nečakajú a už chystajú príchod ďalšieho comicsového superhrdinu na strieborné plátna. Rovnako ako Spidey, aj HULK pochádza zo stajne Marvel Comics a zrodil sa v mimoriadne plodnej fantázii legendárneho Stana Leeho. Ten je napokon aj výkonným producentom práve nakrúcanej filmovej adaptácie, spolu s Avi Aradom a Kevinom Feigeom, ktorí producentsky zabezpečovali aj vydarených X-Men. A tu zvučný menoslov zďaleka nekončí. Scenárista James Schamus a režisér Ang Lee, teda stará zohraná dvojica, ktorá naposledy oslnila svet famóznym Tigrom a drakom, sa dokonca nechala počuť: „HULK bude o toľko lepší ako Tiger a drak, o koľko bol Tiger a drak lepší než naše predchádzajúce filmy.“
Ak ste si doteraz mysleli, že najúžasnejší otvárací víkend sa uskutočnil, keď pri sprevádzkovaní supermarketu u vás na dedine bola pri kúpe dvoch kosačiek tretia zadarmo, tak sa veľmi mýlite. Najbombastickejší nástup v histórii zažila v dňoch 3. – 5. mája adaptácia slávneho marveláckeho comicsu SPIDER-MAN. A koľko teda zarobil? Ak stojíte, tak si sadnite. Ak sedíte, radšej si ľahnite.
Myslíte si, že ide o poslednoaprílový žart? Veru nie. Chápem, znie to ešte neuveriteľnejšie ako správa, že Karel Roden absolvoval tvrdý kung-fu výcvik a bude si to na päste a päty rozdávať so samotným Chow Yun-Fatom v comicsovej adaptácii Bulletproof Monk, ale je to pravda pravdúca. Síce pôjde len o film krátkometrážny (cca 20 minút), ale ani Spielberg nezačínal inak…
Čo som čakal od Kráľa škorpióna? Nič zvláštne. Svalnatú akciu v štýle sword & sorcery, pravdepodobne s humorom Stephena Sommersa (Múmia) a staré známe tváre. Šiel som si omrknúť wrestlera The Rocka (Múmia sa vracia), Ralpha Moellera (seriálový Conan, Gladiátor) a Bernarda Hilla – toho ale kvôli tomu, že hrá kráľa Théodena v Pánovi prsteňov. Nuž a…? Čo som čakal, to som dostal. Svalnatý film so sommersovským humorom, sword bez sorcery – a kopec narážok pre tých, čo už plešia oči na biele plátna nejakú tú dobu…
„Kašlem na to, aké filmy štartujú tento rok, nech je to hoci aj Spider-Man alebo Blade 2, ale z Hellboya urobím najlepší comicsový film všetkých čias.“ Tak tieto slová vyšli z úst temnofilného režiséra Guillerma Del Tora, ktorý vydarené filmy chŕli spoľahlivejšie než Argentína telenovely – od pochmúrnej sci-fi Cronos cez prehliadku ľudožravého hmyzu Mimic až po horor Devil´s Backbone a upírsky akčňák Blade 2 (ktorý do slovenských úsmevom sekne katanou 13. júna). Znie to ako svalnaté reči, ale všetko nasvedčuje tomu, že by tento film skutočne mohol byť mimoriadnou udalosťou…
Vonku zúri jar, trávička sa zelenie, kvietky vystrkujú hlávky, vtáčence štebocú, slniečko hrejivými lúčmi láska tvár – no skrátka ideálny čas zavrieť sa doma, zatemniť okná, obložiť sa pivom a orieškami a naštartovať video! Toto je doba, keď díleri virtuálnych potešení ládujú do požičovní jeden vlaňajší letný hit za druhým, a k tomu samozrejme čerstvé chuťovky, prichádzajúce rovno na video. Tu máte zopár tipov, ako sa vyhnúť romantickým prechádzkam jarnou prírodou…