Science fiction a fantasy časopis Fantázia: poviedky, recenzie, reportáže, správy
sci-fi, fantasy a horor
Pavúk
Zistenie nastalo práve v tomto okamihu. V krátkom záblesku pozemského filmu, v záhrade kvitli ruže, vánok šelestil v lúčnej tráve, vtáky štebotali, voňal orgován. Avšak jeho sa to netýkalo.
Taxi
Oliver v taxíku celý večer krúžil po meste. Bolo takmer desať hodín v noci a on ešte nemal žiadneho zákazníka. Noc bola sychravá a chladná, ulice opustené a mesto prázdne. „Keď to takto pôjde ďalej, môžem to zabaliť.“, pomyslel si… „ ešte nikdy som nemal takú mizernú noc,“ predniesol nahlas.
Haiku na stredu II.
Tak aj je tu prvé ostré kolo súťaže Haiku na stredu. Na zahriatie máme pripravené čosi ľahšie, časom budeme pritvrdzovať :)
Nech sa páči čítať a hádať názov filmu, o ktorom sú nasledujúce verše.
Tajomný spln
Pomaly som kráčala po prázdnej, nočnej ulici. Nevidela som nikoho, len svetlo lámp blikajúcich na chodníky. Pár minút som takto šla a nahovárala si, že sa mi nič nemôže stať. Nikdy som neverila na niečo také ako duchovia, upíry a tak.
Peklo
Tmavú miestnosť osvetľovali sviece usporiadané do pentagramu, ktoré vrhali na stenu tieň postavy sediacej uprostred. Mladá žena upierala pohľad na knihu uloženú na podstavci pred ňou.
Čierna kniha bola zhotovená z kože démona a popísana krvou samotného Diabla. Presne takú žena hľadala.
Haiku na stredu I.
Pripravili sme pre vás novú súťažnú rubriku „Haiku na stredu“. V prípade záujmu (hlasovanie na úvodnej stránke) sa na webe každú stredu objaví haiku s tematikou nejakého fantasy či sci-fi dielka. Na vás bude potom uhádnuť názov knihy či filmu. Tipy sa budú dávať do komentárov a vyhráva ten, kto prvý uhádne správnu odpoveď.
Haiku by boli napríklad takéto…
Stratené duše
Keď som počul príbeh , ktorý Vám chcem vyrozprávať, pracoval som ako barman. Každý večer som počúval historky o stratenej práci, láske a iné nezmysly spôsobené viac – menej opitosťou. Ale tento príbeh bol niečím zvláštny.
Osudný Deň
V noci som sa prebrala na veľký rachot. Chcela som zapnúť svetlo, ale asi vypadol prúd. ,,To bude tou búrkou“, pomyslela som si. Vstala som z postele a nahmatala som na mojom nočnom stolíku mobil. Bolo 22:00 a dátum 3.2.2012. Zistila som, že nie je signál.
Pod psa život?
Hoci už čoskoro zavŕšim vek, kedy sa chlapec stáva mužom, ešte nikdy som nevidel svoj domov. Patrím k tretej generácii rodiny, ktorú Cudzinci počas jednej z tých nocí, kedy vietor skučí za oknami ako zbitý pes, a vy ste radi, že vnútri je tak útulne a teplučko, uniesli a odviezli do ďalekých krajín. Ďalší osud mojich starých rodičov, rodičov a dnes aj môj a mojich bratov sa ocitol v rukách trhových priekupníkov.
Tichá noc
Neskôr všetci vraveli, že sa to stalo na Hromnice. Že nad nami bdela svätá Brigita, ich patrónka. My sme však poznali pravdu. Stalo sa to o dva dni skôr a pochybujem, že hailige Brigid šla v tú noc okolo. V hostinci pod Schrambergom, na ceste z Rottweilu na Strasburg, nemali čisté duše čo robiť.
Pravdepodobnosť dopadu
Všetko hlavné sa stalo predvčerom a nikto netušil, že sa to stane.. Jednoducho do Severného mora narazil taký malý kameň, vraj mal len kilometer v priemere a preletel atmosférou ako by ani neexistovala a vrazil do mora. Stalo sa to na obed a potvora si to nasmerovala rovno od Slnka, tak to tí naši slávni hvezdári zistili asi až dvadsať minút pred dopadom a akosi nestihli upozorniť médiá.
Telo
Elen bežala o život. Bežala zo svojej izby na balkón, kde si nervózne s roztrasenou rukou snažila pripáliť cigaretu. Znova tá mulatka. Beštia. Už to bol takmer rok, čo ju privádzala do šialenstva a čím ďalej, tým to bolo horšie. Cítila, že stráca pevnú zem reality pod nohami.
Veľký hubár
Kacew vzal príliš veľa halucinogénnych prostriedkov.
Samozrejme, príliš veľa, ak berieme do úvahy ich silnejšie účinky po vymiešaní s vodkou.
Očiach mal šialenstvo.
Třesu se strachem před přízraky, že jednou bude ze mně taky...
Idú po mne. Neviem ako dlho. Spočiatku boli nenápadní, a tak som si to neuvedomoval. Ale teraz som si už istý. Chcú ma dostať. Minimálne do blázinca. Možno aj…na to radšej nechcem ani pomyslieť. Prenasledujú ma na každom kroku. Sú všade.
Útulok
Odvrátil som zrak od partie a pozrel naňho. Vyzeral ako smrťák, lebka obalená v koži, prsty tenké a dlhé. Prežúval nejaký bordel, ktorý nedokázal udržať v krivých ústach, na čo mu z kútika vytekal pramienok žltohnedých slín. Smrdeli ako močka. Nos mal natočený na jednu stranu a podliaty krvou, zrejme to nedávno pekne schytal. Ani sa nedivím, tá jeho držka si o to priam žiadala. Nie každý deň sa naskytne príležitosť nakopať zubatú.
Fabrika
Starý pán Ludwig sedel za riadiacim pultom a podriemkaval. Hlava mu každú chvíľku klimbala. Len čo sa mu fajka, visiaca z úst dotkla hrude, pán Ludwig sa vzpriamil, fľochol pohľadom na rozsvietený pult a po uistenísa, že je všetko v poriadku, opäť privrel oči. Spod sivých fúzov mu visel unikátny kúsok- meršánka z dielne samotného Krummera.
Denník
Školenie splnilo moje očakávania. Nudné, ako argentínska telenovela, len sem-tam nejaká dôležitejšia informácia. Úspešne som prežil prvý deň, tri ma ešte čakajú! Pizzeriu navštívim zajtra, dnes som príliš unavený a znudený.
Zaklínač hadov
Zaklínač hadov mal veľký kôš
a v tom koši mal jedenásť hadov.
Okrem nich vlastnil aj tupý nôž
a päť detí so ženou mladou.
Prízrak
Krovie pred Aronimom zašušťalo. Zbystril pozornosť, počul rýchle kroky, vlastne beh. Z krovia sa vynoril zadýchaný mladý muž. „Utekaj, utekaj, zabije nás,“ v behu vrazil do Aronima a spadol. Aronimo tasil zbraň a čakal na nepriateľa. Bol skúsený bojovník a ničoho sa nebál. Ale nič sa neudialo. Všetko stíchlo.
Pán Jari
Bol to deň na vlas rovnaký ako už niekoľko dní predtým. Niekedy v čase, keď zima dáva svoje zbohom svetu, keď sa vydáva na cestu späť.
Jožova prísaha Poviedka zo súťaže Zo sveta Pohrobka
Na základe želania čitateľov prinášame ďalšiu poviedku z tohoročného kola poviedkovej súťaže Zo sveta Pohrobka. Veríme, že vás zaujme.
Víťaz súťaže Ohnivé pero Q3 2009
K včerajšej nádielke, ktorú ste si dozaista našli pod vianočným stromčekom, pridávame výsledky tretieho kola súťaže Ohnivé pero 2009 a niektorým aj darčeky v podobe kníh a iných cenností
Tiene na múroch
Nemci, šesťdesiat rodín, prišli začiatkom leta. Jano Nečesaný, miestny člen strany, zorganizoval na ich počesť záhradnú slávnosť, kde nechýbali dievky vo sviatočných krojoch, chlieb a soľ, kalíšok hruškovice ani zelená slávobrána s nápisom Wilkommen bei uns. Celú parádu však narušila ignorancia nemeckých osadníkov, ktorí sa slávobráne vyhli, osolený chlieb odmietli a k hruškovici ani nepričuchli. Nadľudia.
Ohnivé pero Q3 2009 – hlasovanie
Jeseň preletela ako list odfúknutý vetrom a ani sme sa nenazdali, skončilo sa ďalšie kolo súťaže amatérskych poviedok Ohnivé pero. Ďalej zostáva už len na vás, čitateľoch, aby ste vybrali víťaza.
Mýtus z ostrova Foldhaf
Evreld sedel v chatrči a díval sa do ohňa. Miešal si čaj a pri nohách mu pobehovala neter: „Strýko, poď sa hrať na skrývačku!“
Nemohol odporovať. Mala dlhé šatočky a ten najkrajší úsmev na svete.
Farma
V horskej doline sa pomaly prebúdzal život. Hmyz hrdinsky putoval medzi steblami trávy. Občas niektorý z kolonizátorov padol za obeť šantiacim hlodavcom.
Záznamník
Konečne mám pár voľných dní. Rozhodol som sa ich stráviť na obľúbenej horskej chate, kde som prežil už veľa nádherných chvíľ. Viem, že som trošku staromódny, ale nemám rád miesta s robotickou obsluhou.
Dostatočný trest
Posledné týždne mám dôvod byť v pohode. Doteraz som mal z nášho výskumného projektu zmiešané dojmy. Je to fajn pocit posúvať ľudské znalosti a schopnosti, byť niekým dôležitým, avšak neustále sledovanie a prítomnosť ochranky dáva zbohom pocitu slobody.
Len ďalší konflikt
Pozoroval som ich zo strechy už od rána. Obe skupiny naberali na veľkosti, na kvalite výzbroje aj na zákernosti. Skúmali priestor medzi budovami poškodenými už predošlými stretmi, niekoľko členov na oboch stranách sa pokúšalo infiltrovať do nepriateľských radov, nastavili dokonca niekoľko nášlapných mín.
Volanie rodu
Great Dane mi položil cez pult mokré laby na plecia. Bol to jeho obľúbený pozdrav.
Hlavne keď lialo.
„Tiež Ťa rád vidím, ale to už snáď stačí. A mohol si si lepšie vytriasť kožuch, nielenže smrdíš ako zmoknutý kojot, ale ešte mi tu narobíš aj mláky. Ako obvykle?“
Záhada modrého mesiaca
„No nič, takto sa nikam nedostaneme,“ povedal Fred snažiac sa potlačiť smútok. „Vieš čo, Deeny, celkom sa teším. Užijeme si to.“
„Toto bude náš najlepší výlet v živote,“ spokojne dodal Deeny. Ani len netušil, ako veľmi sa mýlil…
Requiem for a Dream
Milujem jeseň a to z jediného dôvodu. Vtedy mi totiž môj priateľ posiela listy. Denne celé náruče listov. Nemusí, keďže sme v neustálom osobnom kontakte, ale on chce. Večer čo večer sa v tomto ročnom období vraciam do izby s novým nočným čítaním.
Drsná lekcia
Zachariáš sedel opretý lakťom o registračnú pokladnicu a znudene hľadel von na rušnú ulicu plnú ľudí, náhliacich sa za svojimi každodennými povinnosťami. Vnútri v obchode bolo naopak mŕtvo.
Otrasný deň
Konečne po robote. Aj keď je práca bankového úradníka splnením mojich snov, niekedy je toho jednoducho primoc. Pracovný deň strávený v tejto kancelárii by zabil aj koňa, aspoň dnes určite.
Posledný z Lost Springs
Bol pochmúrny sobotný podvečer. Dane Travis, tajomný pištoľník s tvárou dogy, mal náladu pod psa a predieral sa záclonou šedého dažďa na pláňach Wyomingu keď jeho nikdy nekončiacu cestu zastavilo malé a dávno opustené mestečko Lost Springs.
Manželská výmena
„Sme tu prví?“ opáčil pán Novák.
„Prví aj poslední – na dnes. Dovoľte, aby som vám to vysvetlil,“ doložil som rýchlo, keď som mu v očiach uvidel nutkanie vstať.
Experiment
Peter bol právom hrdý na svoj život. Pracoval ako úspešný finančný poradca, ktorý vďaka rozsiahlej klientele zarábal slušné sumy peňazí. Býval v nádhernom dome, kde na neho čakávala atraktívna manželka s dvoma vydarenými deťmi.
Skvelý deň
Šedivá obloha odzrkadľuje moje pocity, keď kráčam s mojim kamarátom Rodreom v pätách k starej továrni. Pri stenách počmáraných ohavnými graffiti, na popraskanom asfalte ozdobenom cigaretovými špakmi, stoja dvaja muži. Výborne. Prišiel.
Kybermozog
Začalo to úplne nevinne. Moja pracovňa vždy vyzerala ako sklad náhodne pozbieraných a náhodne pohodených vecí. Bol to takzvaný organizovaný chaos, ale vždy som vedel približne určiť miesto potrebného predmetu a vždy som sa k nemu v krátkom čase dopracoval. Nedávno ma však pochytilo silné nutkanie všetky tie drobnosti, viac alebo menej dôležité, potriediť a zbytočnosti povyhadzovať. Stručne a jasne, upratať si.
Prepad Brlohu, 23. 09. 2009, 17:42 Víťaz OP Q2 2009
Vkročil som dnu. Chránený geekovským plášťom neviditeľnosti som preplával interiérom až k zadnému schodisku. Tam, v kúte nestráženom priemyselnými kamerami, som odhodil všetky zábrany. Zdupotal som po schodoch do suterénu a nekompromisným pohľadom prebodol veľkého chlapa za pultom:
„Prišiel som po to, čo mi patrí!”
Prežiť
Podľa vápencovo bledej pokožky a krvou podliatych očí identifikuje Panter mužov ako Krvilačných. Vzduchom sa nesie ich škrekľavý rehot, v ušiach zadrapuje ako šmirgľový papier. Dievča sa nezmôže na odpor, vyzerá slabé a dezorientované, šaty potrhané na franforce.
Pár zošúverených jabĺk
Dni boli kruté. Odvtedy, čo bohovia vypustili krvavú vlasaticu, sa diali neopísateľné veci. Slnko spálilo takmer všetko živé, nemilosrdné vetry strhli prastaré duby posvätného hája a v noci z nebies padali ohnivé kamene. Ľudia umierali po stovkách. Mestá zo dňa na deň stíchli.
Zástera
Chcel som ten sen vyrozprávať dedovi. Keď som sa však vyhrabal z kajuty a došiel na mostík, nebol to už môj starý otec, ale vedec zabraný do pokusu. Stál uprostred mora schém a diagramov, čo poletovali okolo neho spolu s rovnicami a obyčajnými poznámkami načiaranými priamo do vzduchu.
Utekať čo najrýchlejšie
Šiel som špinavou nočnou ulicou plnou ľudských trosiek slabo osvetlenou niekoľkými zatiaľ nerozbitými lampami nočného osvetlenia a neónovými nápismi ponúkajúcimi nejaký chlast alebo trošku potešenia v náručí lacnej štetky.
Vstupenka
„Dobrý deň,“ nesmelo som pozdravil a cez dieru v skle prestrčil voľný lístok.
Sliepka ho vtiahla dnu a múdro sa naň zadívala. Po jej pravom krídle bola rozložená mincovka, po ľavom automat na lístky rôznych hodnôt a zliav.
Božské dialógy
Jedného dňa jeden človek zomrel. Definitívne. A tu, kde sa väčšina príbehov končí, ten náš ešte len začína.
Podvodníci so smrťou
Sedel som v ambulancii onkológa, ktorý si čítal moju správu z ultrazvuku a mne sa zdalo, že si ju číta zámerne, aby mi nemusel pozerať do očí. Ambulancia bola až nechutne čistá a zariadená bielym nábytkom. Vlastne všetko bolo biele. Aj lekárove sandále a vešiak pri dverách. Iba ja som kazil dokonalosť tohoto pracoviska.
Piatok pätnásteho
Pobúrená pani pekárka Petra Pančuchová praštila plešatého pána pekára Petra Pančuchu päťkilovou panvicou po pravej polovici pozadia, pretože príšerným prdom prerušil pokojne prebiehajúcu prípravu piatkového pokrmu. Pekelný pach prdu, pripomínajúci päťdňové ponožky, prilákal podlých protivníkov prebývajúcich pod prívodovým potrubím propán-butánu: prašivé potkany pozmenené pôsobením plutónia, pahltné päťhlavé príšery.